Aj s maskami môže byť rok 2022 veselý!

Sú krásne a krehké a tak, ako všetky deti, chcú byť šťastné. Život detí, ktorých fotografie nájdete v novom kalendári Asociácie pomoci postihnutým – APPA, sa mal vyvíjať celkom inak. Mali byť zdravé, hrať sa s kamarátmi, chodiť do školy či škôlky, športovať, venovať sa tomu, čo ich baví. Ich život však skomplikovalo viac či menej závažné telesné postihnutie. K životu potrebujú okrem obrovskej dávky lásky ešte veľa nevyhnutných vecí – pomôcky, rehabilitácie či špeciálne terapie, ktoré stoja nemálo financií. Výťažok z predaja charitatívneho kalendára dokáže pokryť aspoň časť týchto výdavkov.

Autorkou výnimočného projektu a zároveň jeho dlhoročnou realizátorkou je fotografka Katarína Rogelová – Husenicová. Patrónkou a tvárou titulky je, takisto od samého začiatku, moderátorka Adela Vinczeová. S Katarínou Rogelovou – Husenicovou sme sa porozprávali o 9. ročníku charitatívneho projektu na pomoc deťom s hendikepom, o jeho lajtmotíve aj o fotení detí so špeciálnymi potrebami.

Kedy ste začali fotiť deti so špeciálnymi potrebami?

Začalo sa to tým, keď som v roku 2005 robila svoj prvý kalendár s deťmi z detského domova Studienka. Prvý kalendár pre Asociáciu pomoci postihnutým – APPA som nafotila v roku 2013 a je mi veľkou cťou a potešením zároveň pokračovať s týmto občianskym združením už v deviatom charitatívnom projekte zameranom na pomoc deťom s hendikepom. Fotenie robím bez nároku na honorár a snažím sa to „vopchať“ medzi svoju normálnu prácu, ktorá ma živí.

Ako sa vám pracuje s deťmi, ktoré dostali do vienka zdravotné znevýhodnenie?

Napriek nepriazni osudu som sa od nich počas chvíľ strávených pri fotení veľmi veľa naučila. Mnohí mi dali toľko energie a chuti do života, že som sa často po fotení zamýšľala, o čo všetko sme my zdraví ľudia ochudobnení tým, že berieme mnohé veci automaticky a nedokážeme tak precítiť to podstatné v živote. Mne nikdy neprišlo, že by mi pri práci s týmito deťmi malo byť niekoho ľúto. Tie deti sú slniečka aj napriek hendikepu a ich rodičov veľmi obdivujem. S deťmi sa celkovo pracuje oveľa jednoduchšie ako s dospelými ľuďmi, lebo dieťa je v tom iné, že nevie, že sa má tváriť, je samé sebou a mne sa ho podarí zachytiť také, ako naozaj je. Kdežto dospelý človek má buď trému alebo sa až príliš pripravuje, afektuje a pod.

Prečo ste sa tento rok rozhodli pre motív karnevalových masiek?

Mne to tak prišlo jedno s druhým, už minulý rok nám komplikovala fotenie korona, nemohli sme sa stýkať a museli sme si vytvárať bubliny, a preto sme minulý rok fotili s bublinami. Tento rok sú zase všade, kde sa pozrieme, predpísané masky – respirátory či rúška. A jediní, ktorí majú výnimku, sú hendikepovaní ľudia. Tak som to fotenie tento rok poňala cez karnevalové masky. Mohli by sme povedať, že bežného človeka ochráni maska zdravotná a tieto choré deti chráni maska karnevalová.

Do vášho ateliéru v Senci prichádzali deti z celého Slovenska. Aké masky si priniesli?

Boli také, čo si masky vyrobili s rodičmi doma, ale aj také, čo si ich objednali z internetu. Keďže mám v ateliéri veľa vecí, vedeli sme improvizovať aj v tom prípade, keď prišlo dieťa bez masky. Ale veľa detí ju malo. Vyberali si povolania, ktorými by sa chceli stať, ale aj obľúbené zvieratká, napríklad som tu mala dievčatko, ktoré bolo lev, malo do detailov vypracovaný kostým zo starých kožušín. Alebo ma pobavili dvaja veľmi milí, vysmiati chlapci, ktorí prišli ako Mimoni. Tento rok to bolo také veselé.

Kedy ste začali pripravovať kalendár na rok 2022?

V apríli sa začali fotiť prvé deti a fotilo sa do 20. júna 2021. Nafotila som všetkých 50 detí vrátane Adely Vinczeovej, ktorá je každoročne na titulnej strane a celou tvárou projektu.

Budúci rok oslávi charitatívny kalendár desiate jubileum. Čo pre vás tento projekt znamená?

Som veľmi rada, že vďaka kalendáru a mojim fotografiám dokážu telesne postihnutí ľudia získať peniaze na rehabilitáciu a ja od nich na oplátku dostávam niečo, čo nie je možné vyvážiť peniazmi – uvedomenie si to, že šťastie nie sú veci, je to spôsob, akým sa k životu postavíte a čo všetko dokážete tak naozaj a naplno precítiť. A najmä byť vďační! Lebo to, že ste zdraví dnes, neznamená, že to tak zostane aj naďalej.