Erika Vörös

Intenzívna neurorehabilitácia

Všetko je ešte stále také nepochopiteľné. Udialo sa to tak rýchlo, že sme sa z toho ešte nestihli spamätať. Jeden deň ešte šťastná, zdravá v škole a druhý deň lapajúca po vzduchu a bojujúca o svoj život.

Volám sa Erika Vörös. Mám 38 rokov a dve prekrásne dcéry. Mladšia má 4 a tá staršia 15 rokov. Žili sme obyčajný každodenný život. Škôlka, škola, práca, domácnosť. Až do 22.novembra 2016.

Všetko sa to začalo jednoduchou bolesťou krku u staršej dcéry, ako keď človek v noci zle spí a ráno sa zobudí s bolesťou šije. S touto bolesťou sa vybrala do školy.  Ako stála na zastávke, pocítila pálivú, bodavú, prenikavú až neopísateľnú bolesť v chrbte. Začali jej tŕpnuť ruky. Bola ešte natoľko duchaprítomná, že zavolala domov, aby sme jej otvorili bránu. Medzi dverami sme jej dávali tašku dolu z chrbta, pretože ruky mala úplne stŕpnuté. Do domu vošla ešte po vlastných so slovami, že si potrebuje ľahnúť, lebo je veľmi unavená. Asi po 30 minútach od krku nadol vôbec nič necítila. Ani len pohladenie. Nič. Jedným slovom, akoby v tom momente ochrnula. Záchranka odviezla dcéru do komárňanskej nemocnice. Po rôznych vyšetreniach ju poslali do Bratislavy na Kramáre. Tu došlo k zástave dýchania. Preložili ju na JIS a musela byť napojená na prístroje. Po mnohých vyšetreniach lekári stanovili diagnózu: IDIOPATICKÁ TRANSVERZÁLNA MYELITÍDA. Po ďalšej liečbe a mesiaci na JISke ju preložili na neurologické oddelenie. Tu strávila ešte asi 1,5 mesiaca.

  • Chcem pomôcť

    Systém bezhotovostnej platby CardPay

Nastavte výšku vašej podpory v €

0

Sumu zadávate v eurách. Potvrdením údajov súhlasíte s pravidlami používania a všeobecnými zmluvnými podmienkami www.appa.sk. V ďalšom kroku budete presmerovaný na zabezpečenú stránku Tatra Banky, kde bezpečne vyplníte vaše platobné údaje.

Uľavilo sa mi, že moje dieťa žije, ale mala som veľké obavy, pretože nebola chopná akéhokoľvek pohybu. Ďalšia liečba, lieky, cvičenie. Keď už bola natoľko v poriadku, že nehrozila zástava dýchania, mohla ísť na rehabilitáciu. V Kováčovej a v ŠĽÚ Marína sme strávili ďalšie 2 mesiace. Obrovská vďaka patrí lekárom aj tamojšiemu vedeniu, pretože za tie 2 mesiace spravili pre moju dcéru všetko, čo bolo v ich silách. Oproti začiatkom sa jej stav výrazne zlepšil. Lekárom a personálu sa podarilo z úplne nehybne ležiaceho stvorenia urobiť dievča, ktoré síce s pomocou a oporou chrbta, ale predsa sedí a snaží sa používať ruky. Po príchode z rehabilitácie nás čakal rad nových vyšetrení, pretože jej stav sa nezlepšoval podľa predpokladov lekárov. Ale ešte vždy má šancu postaviť sa na nohy. K tomu jej môžu pomôcť cvičenia. Doma denne cvičíme viac hodín. Ale intenzívna neurorehabilitácia pod dohľadom odborníkov by jej pomohla určite rapídne zlepšiť stav.

Vaša pomoc vráti našej dcére nádej, že znova bude chodiť a robiť to, čo ju baví. Aby sa raz postavila do radov uznávaných šéfkuchárov, tak, ako po tom túžila.

Ďakujeme.