Nádej na šťastné detstvo vďaka rehabilitáciám

Markusko sa vypýtal na svet veľmi skoro, v mojom brušku sa vyvíjal len 25 týždňov, čo bolo na hranici života a smrti a pri narodení vážil menej ako vrecko cukru. Z váhy 840 gramov hneď schudol na 670 gramov a meral drobulinkých 30 centimetrov.

Prvé hodiny a dni boli veľmi kritické a očakávalo sa najhoršie. Markuskovi zlyhávali pľúcka aj obličky, dostal niekoľko transfúzií krvi. Ako dvojmesačný mal za sebou prvú operáciu očiek, no nevzdal sa a vybojoval si každý ďalší deň. Dlhé týždne po narodení strávil pripojený na pľúcnu ventiláciu a hrozilo, že si ju zoberieme aj domov, no krátko pred prepustením to „udýchal“ sám.

Z nemocnice síce odchádzal bez napojenia na kyslíkový prístroj, ale odnášal si veľa následkov. Jeho telíčko je hypotonické, v niektorých častiach hypertonické. S intenzívnym cvičením sme mohli začať až teraz, vo veku 9 mesiacov. Pre retinopatiu nedonosených, slabinový pruh a po dvoch operáciách obličiek to skôr ani nešlo.

Momentálne si stále nevie sám udržať hlavičku, má slabé brušné svaly, slabé rúčky, nevie sa sám prevaliť z polohy na brušku, ani uchopiť hračky do rúčky. Absolvovali sme prvý rehabilitačný pobyt, po ktorom vidno pokroky. Štyrikrát do dňa doma cvičíme Vojtovu metódu a ostatné rehabilitačné cviky.

No bez opakovaných intenzívnych rehabilitačných pobytov Markusko nebude napredovať, tak ako by mal. Chcem mu dopriať všetko, aby raz mohol behať ako ostatné detičky, ale keďže sme s Markuskom sami, ako slobodná matka mu nedokážem hradiť liečbu, ktorú tak veľmi potrebuje na lepšiu budúcnosť. Za každú jednu pomoc budeme nesmierne šťastní a vďační.

Markus s maminkou