Bojovala už v maminom brušku, teraz potrebuje pomoc

Vaneska je moje tretie dieťatko. Tehotenstvo s ňou bolo od samého začiatku veľmi ťažké. Prvé štyri mesiace som skoro stále vracala. Časom sa môj stav zlepšil, avšak nie nadlho. Po tom, ako mi celý deň tvrdlo brucho, som zamierila na pohotovosť, kde zistili, že mi hrozí predčasný pôrod. Bola som len v 22. týždni, čiže riziko, že by som o bábätko prišla, bolo obrovské.

Lekári mi nariadili kľudový režim a musela som brať taktiež lieky, ku ktorým neskôr pribudli aj infúzie. Celé dni som len ležala. Po dlhých týždňoch sa objavil ešte ďalší problém v podobe stredne silnej anémie, pre ktorú som musela chodiť na ďalšie infúzie.

Keď už som si myslela, že ma nič neprekvapí, prišla ďalšia komplikácia – sťažené dýchanie. Vtedy som ešte ani netušila, že o pár dní budeme s Vaneskou bojovať o život.

Oxymeter mi ukazoval nižšiu saturáciu, aká má byť, pričom môj stav sa stále zhoršoval. Bola som nútená zapožičať si domov kyslíkový prístroj, ktorý mi pomáhal, keď som už sama nevládala dýchať. Najskôr to bolo tak raz za deň, onedlho som ho potrebovala už takmer celé dni aj noci. Skončila som na jednotke intenzívnej starostlivosti so záverom pľúcna embólia.

Po prepustení mi začali vyvolávať pôrod. Pôvodne mal byť skôr, ale s lekármi sme sa dohodli, že skúsime s Vaneskou vydržať čo najdlhšie, pretože každý deň v brušku pre ňu znamená o niečo ľahší štart do života. Samozrejme, bol to obrovský risk, no podarilo sa, vyhrali sme. Ešte v deň hospitalizácie a podania vyvolávacej injekcie sa moja bojovníčka narodila.

Bohužiaľ, hneď po pôrode mala na tele rozsiahly toxický ekzém z množstva liekov, ktoré som musela brať. Navyše dostala aj žltačku, pre ktorú bola na fototerapii.

Po prepustení z nemocnice diagnostikovali Vaneske silný hypotonus. Doktorka ju dokonca porovnala k „handrovej bábike“. Okrem slabých svalov mala aj abstinenčné príznaky z vysokých dávok magnézia, ktoré som musela užívať s inými liekmi.

Doktorka nás poslala k fyzioterapeutke, ktorá nám túto diagnózu potvrdila. Začali sme preto cvičiť Vojtovu terapiu, ktorá dcérke už po pár cvičeniach výrazne pomohla.

Veľkým problémom u Vanesky zostáva strava. Príkrmy od začiatku odmietala, pričom tento stav pretrváva dodnes. Bola jej preto diagnostikovaná aj porucha príjmu potravy.

Aktuálne má dcérka deväť mesiacov. Ešte sa neplazí, nesedí a ani sama neštvornožkuje. Potrebuje na sebe pracovať a pokračovať v intenzívnom cvičení Vojtovej metódy. Pre problémy s jedením je nutné začať aj s orofaciálnou stimuláciou.

Nakoľko je to moje tretie dieťatko a nakoľko som na deti ostala sama, nie je, žiaľ, v mojich finančných možnostiach jej dopriať všetko, čo potrebuje. Preto si veľmi vážim každého človeka, ktorý sa nám rozhodne v tejto neľahkej situácii podať pomocnú ruku.

Vaša pomoc pre nás veľmi veľa znamená.