Miroslav Adásek

Volám sa Miroslav Adásek a bývam na Myjave. Do augusta 2020 som mal život, o akom som sníval. Skvelú prácu mestského policajta, dlhoročnú partnerku Evku, s ktorou sme oslávili prvý rok nášho synčeka Marka, aktívne som sa venoval fitness a príležitostne som si rád zajazdil na bicykli.

Dňa 04.09.2020 sme sa spolu s kamarátom vybrali na bicykel. Netušil som, že tento obyčajný deň navždy zmení môj život. Trasou po trávnatej ceste sa mi vo vyjazdených koľajach roztriasli riadidlá a narazil som do stromu. Náraz bol tak silný, že som si zlomil rebrá a dva hrudné stavce, ktoré sa roztrieštili a poškodili miechu. Po prebratí z bezvedomia som si necítil nohy. Ostal som paralyzovaný. No prežil som. Cyklistická prilba mi zachránila život.

Nasledoval rýchly prevoz vrtuľníkom do nemocnice úrazovej chirurgie v Bratislave, kde ma operovali, stabilizovali chrbticu a stavce. Po štyroch dňoch ma previezli na chirurgické oddelenie v Myjave, kde som ležal 3 mesiace a v decembri 2020 ma čakali rehabilitácie v NRC Kováčová. Tam som začal s intenzívnejším cvičením a učil som sa sebestačnosti.

Prvý rok po úraze bol najťažšou skúškou, akou som si v živote prešiel. Musel som sa naučiť žiť úplne nanovo – od základných vecí až po každodenný život na vozíku. Z človeka, ktorý bol zvyknutý žiť naplno a slobodne, som sa musel naučiť byť človekom na vozíku, ktorý potrebuje pomoc. Každý deň bol bojom s vlastným telom, vlastnou psychikou aj s realitou, ktorú som si nevedel v budúcnosti predstaviť.

Po šiestich rokoch na vozíku však môžem povedať, že som si vďaka sebe, rodine, priateľom a ľudom v mojom okolí dokázal vybudovať plnohodnotný život. Život, ktorý je síce iný, než aký som si predstavoval, no napriek tomu je plný lásky, radosti a chvíľ, ktoré majú pre mňa obrovskú hodnotu. Po mojom boku stojí už 19 rokov moja partnerka Evka a spolu vychovávame nášho syna Marka, ktorý má dnes už 7 rokov. Práve oni sú mojou najväčšou oporou, motiváciou a dôvodom nevzdávať sa.

Dôležitou súčasťou môjho života je i naďalej moja práca u Mestskej polície v Myjave. Som nesmierne vďačný, že môžem byť stále súčasťou kolektívu, v ktorom sú tak skvelí ľudia, že vždy, keď niečo potrebujem, sú ochotní pomôcť a podať pomocnú ruku. Ich podpora pre mňa znamená viac, než sa dá vyjadriť slovami.

Aj napriek všetkému, čo život priniesol, sa snažím zostať aktívny a neustále na sebe pracovať. Pravidelne cvičím v mojom malom domácom fitku, kde sa snažím udržiavať v kondícii. Keďže necítim nohy – od brucha nadol, je u mňa dôležité zlepšovať stabilitu, udržiavať silu a vertikalizovať sa. Veľmi mi pomáhajú cvičenia a rehabilitácie v Rewalk Slovakia v Pezinku. Doma so mnou cvičí skvelá fyzioterapeutka Lenka, ktorej patrí veľká vďaka za trpezlivosť a podporu.

Život na vozíku so sebou prináša množstvo vecí, ktoré si „chodiaci“ človek len veľmi ťažko dokáže predstaviť. Každý deň znamená množstvo malých aj veľkých prekážok, ale aj nemalé finančné náklady. Rehabilitácie, pravidelné cvičenia, pomôcky a všetko čo mi pomáha zostať čo najviac samostatný a udržať si svoje telo v čo najlepšom zdravotnom stave, sú finančne veľmi náročné.

Preto sme sa rozhodli poprosiť o pomoc. Aj malý príspevok môže byť súčasťou veľkej veci.

Ďakujeme každému, kto nám pomôže, každému, kto náš príbeh posunie ďalej, zdieľa ho alebo nám pošle povzbudivé slovo.

Z celého srdca ďakujeme.