Lenka z Klubu APPA uviedla do života svoju šiestu básnickú zbierku

Básne o kráse a radosti zo života

Detská mozgová obrna Lenku pripútala na invalidný vozík, ale jej duša zostala slobodná. V koncertnej a výstavnej  sieni nitrianskej Synagógy uviedli v spolupráci s mestom Nitra 5. septembra do života v poradí jej šiestu básnickú zbierku s názvom Moje pohladenie duše. Útla knižôčka obsahuje 30 krátkych básní o kráse a rodosti zo života.

Poéziu čítala rada už od detstva

V dvanástich rokov jej poézia prirástla k srdcu natoľko, že svoje myšlienky začala postupne prepletať do veršíkov a tak vznikali jej prvé básničky. Básní pribúdalo, až sa nakoniec zmestili do zbierok, ktoré vyšli samostatne v roku 2002, 2004, 2007, 2012 a o päť rokov neskôr aj s pevnou väzbou s názvom Poetické vyznanie. Lenka veľmi túžila po knižke, po ktorej obale sa bude dať klopkať, aj preto prvú knihu s pevnou väzbou dostala ako darček k dvadsiatim piatim narodeninám.

Ako sama tvrdí, múza ju navštevuje pravidelne a básne stále pribúdajú. Vo veršíkoch vyjadruje krásu a radosť jej života aj napriek ťažkej diagnóze, ktorá ju obmedzuje v pohybe aj pri verbálnej komunikácii. Básne sú vyjadrením jej zážitkov, ktoré prežila vďaka milujúcej rodine a skvelým priateľom.

Píšem už od roku 1999, najskôr to boli také jednoduché rečňovanky, ale postupne pribúdali aj dlhšie a zložitejšie básne. Témou boli najskôr Vianoce, kamaráti … . Ako som staršia, tak je to aj o živote, o dobre a zle, o láske či šťastí.

Najradšej tvorí v noci

Pri počítači dokáže presedieť hodiny. Niekedy sa jej darí spájať písmenká do rýmov ihneď, inokedy jej to trvá dlhšie. Pri písaní používa iba jednu, pravú, ruku. Ľavá ju pre diagnózu neposlúcha. „Keď potrebuje zadať zavináč, kričí na mňa cez dve izby: „Ocinóóó, poď!“ zapája sa so smiechom do nášho rozhovoru Lenkin otec. „Básničky nepíšem jednu za druhou, niekedy je to aj pol roka, čo nič nepíšem, nejde to tak automaticky,” prezrádza Lenka.

Hnacím motorom sú kamaráti, rodina aj rehabilitácie

Lenka vďaka cvičeniu čerpá nielen inšpiráciu pre svoju tvorbu, ale aj novú životnú silu. Z Nitry pravidelne dochádza do rehabilitačného centra v Piešťanoch. “Mojím cieľom v rehabilitácii je hlavne sedieť rovno, pretože s tým mám problém, chcela by som sa prestať kývať. Keby sa dalo, tak by som sa chcela aj postaviť. Vyskúšala som vertikalizátor a bolo to pre mňa niečo nové. V HENDI sa mi rehabilituje úplne super, lebo fyzioterapeutická skupinka je perfektná a poznám ich už dlho. Do inej skupinky by som ani nešla. Veľmi sa mi tu páči bazén, hydromasážna vaňa a celkovo vodný svet,“ hovorí Lenka.

Mladá členka Klubu APPA vo voľnom čase rada navštevuje spoločenské podujatia a koncerty. Rozhodne je veľkou inšpiráciou pre mnohých, nielen zdravotne znevýhodnených ľudí. Hoci do vienka dostala ťažkú chorobu, no s ňou prišiel aj obrovský dar tvorivosti a odhodlanie pasovať sa s následkami ochorenia.

Leni, v APPA ďakujeme krásne za pozvanie na krst a držíme Ti palce!

Prečítajte si krátku ukážku z Lenkinej najnovšej zbierky Moje pohladenie duše:

DNES

Opäť svitlo nové ráno,
je to pravda veru áno.
Keď nové ráno svitlo,
voľačo mi na um vzišlo.
Začínam rozmýšľať,
aký deň dnes budem mať?
Mám sa tešiť?
Či sa báť?
Tak to už v živote býva,
každý deň niečo v sebe skrýva.
Ak v sebe ukrýva pozitívnu energiu, či silu,
teším sa na tú krásnu chvíľu.
Keď však deň je celý tmavý,
vôkol mňa sa šíria zlé správy,
tak ma nič nebaví.
Trvá to iba minút pár,
o chvíľu si poviem,
smútiť sa neoplatí,
život je vzácny dar.
Ak sa aj vám niečo nepodarilo,
nesmúťte a nemajte stres,
veď zajtra bude lepšie ako bolo dnes.

Pozrite si záznam z krstu novej básnickej zbierky.  

© 2009 - 2026 APPA / Všetky práva vyhradené / design & development by eduardjanosik.com