Charitatívny aukčný salón 2013

Vo štvrtok 24.októbra o 18,30 sa v piešťanskom Kursalóne uskutočnil 3.ročník Charitatívneho aukčného salóna ,,ADELI“, ktorý organizuje Asociácia pomoci postihnutým ADELI. Tohtoročný aukčný salón bol prvou spoločnou česko-slovenskou akciou Asociácie pomoci postihnutým ADELI, ktorá bola v tomto roku zaregistrovaná aj v Českej republike.

Veľmi príjemným prekvapením včera bolo odovzdanie Pamätnej medaily predsedu TTSK kolektívu ADELI Medical Centra za mimoriadnu službu v prospech občanov. Ocenenie z rúk predsedu TTSK Tibora Mikuša prevzal generálny riaditeľ ADELI Medical Centra Maxim Raskin.

Po prvýkrát za tri roky existencie tohto podujatia sa vydražili všetky diela a rovnako po prvýkrát boli do aukcie všetky diela venované bez nároku na honorár. Celkový výťažok z dražby bol 11 950 Eur. Za najvyššiu sumu 1300 Eur bolo predané zberateľské dielo mladého talentovaného výtvarníka  Andreja Dúbravského Veža. Najúspešnejším dražiteľom sa stal p. Róbert Ondrejkovič z firmy Podotech, ktorý vydražil štyri diela. K úspešným dražiteľom večera patril aj predseda Paralympijského výboru Ján Riapoš, ktorý si z aukcie odniesol tri diela. Rovnako tri diela vydražil aj piešťanský primátor Ing. Remo Cicutto, pod záštitou ktorého sa aukcia už tradične koná. Vydražená suma sa navýšila ešte sumu, za ktorú kúpila Asociácia pomoci postihnutým ADELI dar od mediálneho patnera – vydavateľstva Star Production a o osobný finančný dar predsedu TTSK Tibora Mikuša. V prospech pacientov sa tak rozdelí 12.950 Eur.

Výťažok aukcie je určený vopred vybraným pacientom na úhradu ich terapie v ADELI Medical Centre. Mimoriadne pekným gestom bolo, keď sa jeden z vybraných pacientov –  24-ročný Bekim Aziri vzdal svojho príspevku v prospech ostatných pacientov. ,,Mal som pocit, že sú tu iní, ktorí túto pomoc potrebujú viac ako ja, napríklad dvojčatá Max a Alex Hrbáňovci. Sú to deti, dvojčatá a sú vo veku keď je rehabilitácia pre nich viac ako nevyhnutná. Ja ju potrebujem možno raz do roka, ale tieto deti ju potrebujú dlhodobo.“

Moderátorkou podujatia bola patrónka projektu Soňa Müllerová a populárny český moderátor Miloš Skalka. V programe vystúpila aj mladá vychádzajúca hviezda operného neba Patrícia Janečková a stálica slovenskej populárnej hudby Vašo Patejdl.

Príbehy pacientov

Max a Alex Hrbáňovci, Bratislava, 6 rokov

Dvojčatá Max a Alex sa narodili predčasne v 27.týždni. Obaja chlapci bojovali o svoje životy. Krvácanie do mozgu a mnoho ďalších komplikácii a diagnóz – to nebol práve najlepší štart do života. Obaja majú detskú mozgovú obrnu. Max je na tom lepšie a mentálne je úplne v poriadku. Je strašne húževnatý a šikovný. Začal chodiť do školy pre nadané deti. Druhé slniečko Alexko pobudol po narodení v nemocnici 4 mesiace. Diagnostikovali mu štvorkomorový hydrocefalus, vážne poškodenie zraku a sluchu a takisto ako jeho bratovi detskú mozgovú obrnu. Za svojím bratom zaostáva a potrebuje neustále rehabilitačné cvičenia a celodennú špeciálnu starostlivosť. Rodičia vyskúšali už mnoho terapií, aby chlapcom pomohli. V ADELI centre chlapci urobili výrazné pokroky. Zlepšilo sa im držanie tela, vnímanie a u Maximiliána začala chôdza. Tieto terapie sa musia opakovať a náklady sú pre rodinu privysoké. S vašou pomocou však chlapci môžu urobiť ďalší krok vpred.

Veronika Bittnerová, Piešťany, 23 rokov

Veronika má diagnostikovanú detskú mozgovú obrnu. Keď bola malá, lekári jej ešte dávali malú nádej na samostatnú chôdzu, podstúpila aj niekoľko operácií. Jedna z nich jej stav dokonca ešte zhoršila, takže vyhliadky na samostatnú chôdzu boli minimálne. V máji tohto roka bola Veronika so školou na exkurzii v ADELI centre. Už dávno snívala o tom, že sa dostane na liečenie práve sem. Priamo na exkurzii Veronikine učiteľky odovzdali jej lekársku správu lekárom centra. Veronika hneď v ten deň absolvovala aj vstupnú prehliadku. Lekári potvrdili, že jej stav by cielená a intenzívna rehabilitácia v ADELI centre dokázala výrazne zlepšiť. Odvtedy jej túžba prísť sa sem liečiť je ešte silnejšia. Je rozhodnutá urobiť všetko, aby sa na liečenie do ADELI centra dostala. Verí, že práve tu by dokázala urobiť svoj prvý samostatný krok v živote a jej mama by ju konečne uvidela chodiť.

Jakub Navara, Neratovice, 4 roky

Jakub sa narodil predčasne v 25.týždni tehotenstva s hmotnosťou 780g. Jeho dvojča Tomáš napriek vyššej pôrodnej hmotnosti 840g po ôsmich dňoch po pôrode zomrel. Rodičom ostal iba Kubíček. Aj u neho to však vyzeralo skôr na smrť, ako na prežitie. Bojoval o miesto na tomto svete každý deň, každú hodinu, každú minútu. Mal ťažké krvácanie do mozgu, niekoľko infekcií, problémy s črevami, zle prijímal mlieko, zle sa vyprázdňoval, dlho bol napojený na pľúcnu ventiláciu…bolo toho veľa. Začal sa kolotoč lekárov – očné, pediatria, rehabilitácia, neurológia, psychológia, kardiológia. Po roku dostal epilepsiu a tak svoje prvé narodeniny stávil v nemocnici. Kubík na tom stále nie je veľmi dobre. Dokáže sa otáčať z chrbátika na bruško a späť. Neudrží ale pevne hlavičku, má slabé svaly, zle prijíma jedlo, zle pije, má problémy so stolicou. Rodičia ho však milujú a on im lásku opláca úsmevom. Adeli terapia mu pomáha, finančné možnosti rodiny sú však už vyčerpané.

Marián Valent, Hruboňovo, 41 rokov

Marián Valent má 40 rokov. Pred rokom sa s ním stalo niečo veľmi zlé. Na nedeľnej omši v kostole sa odrazu začal dusiť. Takmer zomrel. Oživovali ho 40 minút.  Dodnes lekári celkom presne nevedia príčinu, prečo sa tak stalo. Keď sa prebral, bol v nemocnici, nemohol sám dýchať, rozprávať, jesť, ani sa hýbať. Vďaka láske a opatere jeho rodiny, manželky a staršej dcéry všetku túto hrôzu prežil. Ostal však úplne nevládny na posteli. Zlepšenia išli len veľmi pomaly. Modré z neba mu pomohlo dostať sa do ADELI centra. Odvtedy sa jeho život začal meniť k lepšiemu. Po štyroch pobytoch dokáže sedieť, sám sa najesť, povedať niekoľko slov a opäť môže objať svoju malú dcérku, ktorá sa narodila len niekoľko dní po jeho kolapse. Má pred sebou ešte dlhú cestu späť. Kvôli svojej rodine je však rozhodnutý dokázať to…

Eliška Svobodová, Plzeň, 6 rokov

Eliškini rodičia sa 5 rokov snažili o dieťatko, nakoniec sa po umelom oplodnení v 38.týždni narodila Eliška, na prvý pohľad krásna a zdravá. V pol roku nastal problém s otáčaním, ale ten sa podarilo po krátkej rehabilitácii prekonať. Keď sa začala pokúšať o prvé kroky, začínala chodiť po špičkách a nepúšťala sa nábytku. Nasledovali vyšetrenia a krutá realita – dievčatku bola diagnostikovaná detská mozgová obrna. Eliška neudrží rovnováhu, chodí len za pomoci inej osoby alebo chodítka. Po vývojovej a mentálnej stránke je však v poriadku, hoci trochu horšie hovorí. Už druhý rok navštevuje integrovanú škôlku spolu so zdravými deťmi, čo jej mame umožňuje aspoň na polovičný úväzok pracovať. Eliškin otec rodinu opustil, a navyše narobil také dlhy, ktoré Eliškina mama musela riešiť predajom bytu a auta a ktoré dodnes spláca. Eliška s mamou žijú u Eliškiných starých rodičov. Eliška pre svoj ďalší vývoj potrebuje operáciu a následne by jej mama chcela dopriať intenzívnu rehabilitáciu v ADELI centre, pretože Eliška má reálnu šancu na samostatnú chôdzu. Žiaľ, terapiu nie je schopná zaplatiť.

Kristán Ludvig, Michalovce, 10 rokov

Časopis Slovenka priniesol príbeh Evy a Ondreja Ludvigovcov, ktorí sa namiesto oddychu na zaslúženom odpočinku už piaty rok starajú o svojho postihnutého pravnuka Kristiána. Kristián sa narodil predčasne s hmotnosťou 930g a viacerými vážnymi diagnózami – hydrocefalom, nevyvinutými pľúcami, jednou obličkou a detskou mozgovou obrnou. Pre jeho rodičov viac ako zdravie potomka znamenal alkohol. Lekári po vyšetreniach Kristiánovej mame oznámili, že dieťa bude postihnuté a odporúčali jej potrat. Kristiánova mama pre alkohol, alebo pre nedostatok peňazí na potrat nešla a svojej starej mame prisahala, že o dieťa sa postará. S Kristiánovým otcom sa rozišla a s novým priateľom sa opäť viac zaujímali o alkohol ako o postihnuté dieťa. Kristiánovi hrozil ústav a tak sa ho ujali prastarý rodičia. Kristián ich volá mama, tata a vďaka ich starostlivosti robí pokroky. Dokáže v chodítku prejsť zopár krokov, chodí do Domova sociálnych služieb, miluje hudbu. Jeho prastarí rodičia veria a dúfajú, že jeho vlastná mama si k nemu predsa len nájde cestu, keď tu už raz oni nebudú. K výraznému zlepšeniu jeho stavu, možno dokonca aj k samostatnej chôdzi by mu dokázal pomôcť pobyt v ADELI centre.

Bekim Aziri, Pezinok, 24 rokov

Bekim bol do šestnástich rokov zdravý chalan, ktorý si svoju energiu vybíjal športom. Pretekal na terénnych bicykloch. V roku 2005 na pretekoch v českom Přerove v kvalifikácii nezvládol takzvanú trojvlnu a spadol. Dopadol rovno na hlavu a zostal nehybne ležať na zemi. Bol pri vedomí, ale nedokázal hýbať nohami. Po tom, ako mu lekári odstránili opuch z miechy, putoval na operačný stôl. Keď sa prebral, telo si síce cítil, ale nevedel pohnúť ani rukami, ani nohami. Postupne a pomaly sa musel nanovo naučiť sedieť, pohybovať na vozíku. Náročné bolo zvyknúť si na zvládnutie základných potrieb. Aj keď začiatky boli pre neho veľmi ťažké, vďaka rodine a kamarátom to dokonale zvládol. Bekim sa snaží ísť do všetkého, čo mu jeho hendikep dovolí. V adrenalínových akciách sa priam vyžíva. V tandeme s inštruk-torom už vyskúšal skok z lietadla z výšky štyroch kilometrov, rovnako si užil aj let na rogale, počas letného kúpania skákal do vody s vozíkom alebo ho kamaráti hodili z móla do vody bez vozíka. Rád sa chodí zabávať. S partiou boli už na diskotékach v Pezinku, v Bratislave, vo Viedni aj v Brne. Nedávno o sebe natočil video, ktoré sa na Facebooku stalo hitom. Na svojich profiloch ho uverejňujú tisícky ľudí, medzi inými aj Rytmus, Tina či Ego. Aj na pobyte v ADELI centre bol svojou energiou pre mnohých príkladom, že vždy sa oplatí bojovať.