Mal byť z neho „ležiak“, dnes potrebuje rehabilitovať

Náš príbeh sa začal tak ako všetky životné príbehy – v pôrodnici. Tadeáško bol naším druhým bábätkom a na svet prišiel v riadnom termíne. Tehotenstvo prebiehalo do siedmeho mesiaca bez výrazných komplikácií. Vtedy sa však hlásil predčasný pôrod, ale napokon sme to spolu dotiahli až dokonca. Absolvovala som vyšetrenie plodovej vody, ktoré bolo v poriadku. Gynekológovia si taktiež žiaden problém nevšimli.

Samotný pôrod bol spontánny, po ňom sa ale objavili komplikácie – zakrvácanie do mozgu, nepravidelné dýchanie a petéchie. Nasledovalo množstvo vyšetrení, o ktorých sa nám nesnívalo ani v tom najhoršom sne.

Tadeáško musel byť tri týždne sondovaný, pretože nemal vyvinutý sací reflex. Už v pôrodnici zistili, že prekonal kognitívny cytomegalovírus, ktorý je veľmi nebezpečný pre tehotné ženy. Počas tehotenstva ho, žiaľ, neobjavili. Nie je ani zaradený v gynekologických sérologických vyšetreniach. Synčekovými ďalšími diagnózami sú mikrocefália, epilepsia a obojstranná percepčná porucha sluchu. Po magnetickej rezonancii k tomu pribudol Dandy-Walker syndróm. Životom ho sprevádza aj astigmatizmus, mentálne zaostávanie a detská mozgová obrna.

V súčasnosti má Tadeáško načúvacie aparáty. Pravidelne absolvuje neurologické vyšetrenia a EEG, má za sebou tri operácie. Nateraz nekomunikuje a vyžaduje si nepretržitú starostlivosť. Navštevuje špeciálnu základnú školu.

Jeho diagnózy nie sú vôbec ľahké. Naším obrovským a jediným snom je, aby chodil a porozumel slovám a gestám, aby sa dokázal zahrať aj so svojím bratom a začal vnímať okolie.

Cesta, ktorá je pred nami, je dlhá. Dôležité je, že Tadeáško po nej chce kráčať a sám sa snaží zo všetkých síl posúvať sa vpred. Niekoľkokrát denne preto spolu cvičíme a rozvíjame motoriku, absolvujeme rôzne terapie. Neskutočne nám v tom celom pomáhajú rehabilitačné pobyty, ktoré ale nie sú hradené zdravotnou poisťovňou.

Synček má momentálne osem rokov a vie štvornožkovať, čo je pre nás obrovský zázrak. Pôvodné prognózy boli totiž v jeho prípade mimoriadne negatívne. Hovorili o tom, že z neho bude „ležiak“. To sa, našťastie, nestalo, ale musí na sebe tvrdo pracovať. Veľmi by nám v ďalšom napredovaní pomohol rehabilitačný pobyt a cvičenie v špeciálnom obleku – Therasuit. Potrebujeme však vašu pomoc, pretože sami to nezvládneme.

Z celého srdca vám ďakujeme za vašu podporu.
Veronika, Juraj a Tadeáško