Detstvo som prežil ako aktívny chlapec, od 14 rokov som na vozíku

Volám sa Tomáš Roxer, mám 26 rokov a bývam v Gánovciach, pod najmenšími a najkrajšími veľhorami sveta.

Narodil som sa ako zdravý chlapec. V 3 rokoch mi ale diagnostikovali ochorenie svalová dystrofia typ Duchenne. Svalová dystrofia je závažné, nevyliečiteľné a postupne sa zhoršujúce ochabovanie svalov celého tela. Toto ochorenie sa začalo u mňa výraznejšie prejavovať až na druhom stupni základnej školy. Dovtedy som viedol normálny život chlapca na dedine. Behával som s kamarátmi po vonku, chodieval s dedkom do prírody, na turistické výlety do Tatier či Slovenského raja. V tom čase som si ani neuvedomoval, že mám nejaký zdravotný problém. Časom však prichádzali časté pády pri chôdzi a neschopnosť prejsť po vlastných nohách dlhšie vzdialenosti. Postupne som začal mať problém kráčať po schodoch, vstávať zo zeme či prejsť krátke vzdialenosti.

Od 14 rokov som musel začať používať invalidný vozík nakoľko som už nevládal prejsť ani pár metrov. Vďaka rodine, ktorá ma stále podporuje som sa s tým dokázal rýchlo popasovať a nevnímam to ako prekážku v mojom živote, ba naopak. Niekedy je to aj výhoda – nebolia ma nohy z chodenia a nemusím hľadať voľné miesto na sedenie.

Pri mojej diagnóze je dôležité pravidelné cvičenie, nakoľko svalstvo postupne ochabuje a stráca silu. Doma sa preto snažím každý deň naťahovať a posilňovať svaly, cvičiť sám aj s pomocou rodičov. Pravidelne cvičím ruky a nohy na prístroji Motoped a občas sa snažím chodiť plávať.

Život so svalovou dystrofiou nie je jednoduchý a často mi prináša veľa problémov, úskalí a neočakávaných udalostí, no napriek tomu sa snažím viesť pohodový a normálny život. Podarilo sa mi vyštudovať Gymnázium v Poprade a Vysokú školu v Prešove. Aktuálne plánujem znova študovať a hľadám si prácu, ktorá by ma napĺňala. Medzi moje hobby patrí cestovanie a poznávanie nových miest, šport F1, futbal, hokej či dobrá hudba.

Doteraz som absolvoval veľa liečení, kúpeľov, fyzioterapií či rehabilitačných pobytov v súkromných centrách. Práve súkromné centrá sú to, čo mi najviac zlepšuje môj zdravotný stav. Intenzívne terapie v rehabilitačných centrách mi pomáhajú spomaliť progres ochorenia a zlepšiť svalovú silu a stabilitu, avšak musia byť absolvované viac krát do roka. Okrem toho na zlepšenie môjho zdravotného stavu sú potrebné aj špeciálne pomôcky, ktoré nie sú plne hradené štátom.

Keďže takéto rehabilitácie a pomôcky sú finančne veľmi náročné a štát ich neuhrádza, chcel by som touto cestou poprosiť vás milí darcovia, ktorých môj príbeh zaujal, o finančnú podporu na moje ďalšie liečenia, cvičenie a pomôcky. Aj vďaka vášmu finančnému daru budem môcť v rehabilitáciách pokračovať a posúvať sa vpred.

Budem vám nesmierne vďačný, ak sa mi rozhodnete pomôcť.

Váš Tomáš