Sníva o tom, že raz vylezie sama na preliezačky

Volám sa Salome Lormanová a v lete budem mať päť rokov. Narodila som sa v 25. týždni tehotenstva s mierami 32 centimetrov a 700 gramov. Tu sa začína môj príbeh.

Spolu so mnou sa narodilo aj moje dvojča – sestrička Sabínka. Lekári nám nedávali veľkú šancu. Kým ja som bojovala, ako sa len dalo, moja sestrička, bohužiaľ, svoj boj o život prehrala.

V nemocnici som strávila tri mesiace, ktoré boli plné vyšetrení, injekcií, transfúzií. Každý deň skrátka niečo iné. Keď som mala 2000 gramov a bola som ako tak v poriadku, mohla som ísť konečne domov. Ako predčasne narodené dieťa som musela absolvovať všelijaké vyšetrenia, rehabilitácie a terapie. Lekári mi stanovili hlavnú diagnózu DMO – detská mozgová obrna.

Môj vývoj je veľmi oneskorený. Čo iné deti vedia akosi samé od seba, ja musím postupne trénovať. Chodím na rehabilitácie, k logopedičke a aj k špeciálnej pedagogičke. Tam sa učím všetko, čo potrebujem. Mám veľmi rada detičky, ale keď idem na ihrisko, tak sa nechcú so mnou hrať a potom veľmi plačem. Vidia, že som iná. Neviem ešte veľmi dobre rozprávať, chodiť a už vôbec nie behať. Preto musím ešte veľa rehabilitovať a cvičiť. V lete ma čaká hipoterapia, canisterapia a rehabilitačné pobyty. Ale to všetko stojí veľa peniažkov. Mojím veľkým snom je naučiť sa chodiť, behať a vyliezť sama na preliezačky.

Nebojujem len za seba, ale aj za svojho strážneho anjela – sestričku, ktorá na mňa z neba dáva pozor.

Vopred vám všetkým z celého srdca ďakujem.